Celý rok, okrem skorej jesene, si podrobne spisuje všetky trampoty, ktoré mu spôsobuje pani domu. Popísal snáď 10 listov papiera. A to naozaj husto. A o koho ide?
Predsa aj pavúky majú svoje problémy, ktoré treba vyriešiť. Keď sa pavúk s domácimi nepohodne, tak si svoj problém zapíše, aby ho potom mohol vyriešiť s úradníkmi na Úrade pre ochranu pavúkov v Nitre. A s paňou domu, na Brezovej 22, sa doteraz nedohodol ešte nikdy.
Pavúk Ondro by vzniknutý problém aj chcel s pani Oľgou prediskutovať a vyriešiť k spokojnosti oboch strán, ale ona mu nielen nerozumie, ale zatiaľ si ho ani nevšíma. No keď ho náhodou zbadá, tak jačí ako zmyslov zbavená. Vyskočí na stoličku, alebo na stôl a tam kričí a vrieska ešte aspoň 20 minút. Akoby bol dajaká myš. Darmo ju Ondro upokojuje, darmo robí grimasy, darmo sa ju snaží rozveseliť pavúčím brejk – densom či pavúčou pantomímou. Darmo pomaly a zreteľne artikuluje, že chce len dialóg, ona neprestáva jačať. Pomôže iba to keď zalezie pod najbližšiu skriňu. Alebo aj niekde inde.
Ondro je klasický pavúk s krížom na chrbte. Vetrom ošľahaný blondiak – tridsiatnik, s ôsmimi jemne modrými, žiariacimi očami, plnými života. No, pre úplnosť, jedno jeho oko je o trošku tmavšie ako tie ostatné, ale doktor mu povedal, že je to len jemná chyba. Po pravde, skoro to nevidieť. A Oľga si túto chybičku krásy aj tak určite nevšimla. Veď prečo aj, pavúkov sa bojí.
Náš Ondro sa vybral na Úrad pre ochranu pavúkov v Nitre, kde väčšinu roka nikto aj tak nič nerobí. Iba na jeseň, keď sa pred úradom začínajú zbiehať pavučinové taxíky. Veď pavúky vedia, že sa tam môžu dostať iba počas babieho leta.
A to sa tam vtedy pavúci schádzajú z celého Slovenska, veď napokon, sťažností je veľa a začínajú sa úradné hodiny.
Pavúk Ondro jemne a prakticky zabalil všetky svoje sťažnosti do zámotku, na priedomí nasadol na pavučinový taxík a hybaj ti ho, pobral sa na dlhú cestu z domu do Nitry.
O čosi neskôr, konkrétne o dva svetelné roky neskôr, Ondro zoskočil zo svojho pavučinového tátoša a vstúpil na pôdu úradu. S veľkou nádejou v ôsmich očiach predostrel svoju sťažnosť úradníkovi prvého kontaktu. Ondrík sa sťažoval, že mu jeho pani domáca Olinka Neporiadna, niekoľko krát zmietla pavučinu. Pavúčí domov mal utkaný v severo-západnom rohu spálne, pri plafóne. Tiež podotkol, že pavučinu vyrobil na tom istom mieste aspoň desať krát a vždy v súlade so smernicou na výrobu pavučín, vydanú Úradom pre ochranu pavúkov v Nitre.
Samozrejme úradník, len krútil hlavou, veď predsa ak sťažovateľ pri tkaní pavučín dodržal všetky stanovy danej smernice, ako je potom možné, že Oľga Neporiadna pavučinu opakovane zmietla.
Veď zmetanie pavučín dlhé roky nevykonávala. Taký Ondrov bratranec, Ernest, pavúk voľnomyšlienkár, mal tú drzosť utkať si pavučinu dokonca v jej topánke. A nič, bez povšimnutia, dlho a pokojne si v nej nažíval.
“Prosím prejdite na oddelenie repavučinácie, druhé poschodie, dvere číslo 3”, poradil úradník prvého kontaktu Ondrovi.
Úradník Štefan Krátky, v dverách číslo 3, usadil Ondra na stoličku a začal sa hrabať v hore papierov. Chvíľku, bez jediného slova, hľadal, až napokon vytiahol to správne lajstro. “Pán Ondro”, prihovoril sa mu. “V nohách držím smernicu pre výrobu pavučín pre byt číslo 22 na Brezovej ulici. Máme tu malý problém. Smernica sa zmenila, pretože vlastníčka bytu, pani Oľga Neporiadna, sa vydala. A to za pána Poriadneho”, pokračoval, “to znamená, že už nie je neporiadna. Rozumiete tomu?” Spýtal sa ho.
“Iste rozumiem”, odpovedal Ondro a nedočkavo čakal na nové pokyny. “Podľa novej smernice, budete musieť byť menej nápadný. Pán Poriadny totiž učí pani manželku Oľgu poriadku. V každom prípade”, pokračoval, “v smernici sú nové pokyny a píše sa v nej, že pavučiny smiete tkať len na ťažšie, metle a vysávaču dostupných miestach bytu číslo 22 na Brezovej ulici. A to konkrétne: za závesom v rohu okna, pod parapetou, na garníži, pod posteľou, pod pohovkou, vnútri v skrini s kabátmi, v predsieni v botníku na poličke pri zimných topánkach atď. Ako prísne zakázané miesta pre tkanie pavučín sa uvádzajú rohy miestností pod plafónom, priestor okolo lustrov a ďalšie, podobné do očí bijúce miesta”.
“Pre dlhšiu životnosť vašej pavučiny, pán Ondro, prosím, striktne dodržujte pokyny repavučinácie a váš domov bude v bezpečí. A keby nastal problém, stretneme sa o rok”, dohovoril úradník Štefan Krátky z dverí čislo 3, oddelenia repavučinácie Úradu pre ochranu pavúkov v Nitre. Prípad číslo 25367 označil ako vyriešený.
Pavúk Ondro, letiac na svojej pavučine domov na Brezovú 22 v duchu premýšľal. Hovoril si: “Mám byť nenápadný? Pche. Celý život sa musím schovávať, pche… a moju robotu kto ocení?” Hundral. “Pochytal som pani Oľge snáď tisíc múch a ona je teraz Poriadna? Pche”, hneval sa! “No nič”, povedal si a v tej chvíli sa rozhodol, že sa presťahuje.
A preto išiel tam, kde si v topánke môže utkať pavučiny. A tak prišiel ku mne.